Kvapky dažďa

Autor: Zuzana Hudecová | 27.12.2017 o 23:14 | (upravené 28.12.2017 o 9:42) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  114x

Láska. Záhorie. Holíč. Milovanie. Leto. Vinice.

Kvapky dažďa

Záhorie. Holíč. Teplý júlový deň popretkávaný občasnými búrkovými mrakmi. Ema dnes mala namierené spoznávať Holíčsky kaštieľ. Od rána bola v neistote. V neistote, či sa stretne s veľmi dobrým kamarátom alebo nie. V príjemnom, rodinnom penzióne si vychutnala raňajky. Posilnila sa. Nikdy na cestách nemala času jesť. Dnes si mohla oddýchnuť od šoférovania, Holíčsky kaštieľ bol iba na skok. Po ceste ku kaštieľu ešte odbehla do auta. V momente ako ho zamykala, začula k nej smerujúci pozdrav: „Ahoj, Ema.“  Otočila sa, nezmohla sa  na pozdrav. Iba na úsmev. Bola šťastná, že neistota, ktorá ňou lomcovala od rána, pominula. Podišli k sebe bližšie, objali sa spolu s Alanom. Ema neistým hlasom pošepla: „Ahoj, som veľmi rada, že si predsa prišiel.“

Smerovali spolu k návšteve expozície Holičského kaštieľa. Celou cestou sa družne rozprávali. Emou stále lomcovala prirodzená nervozita. Z diaľky Ema spozorovala ako sa pred nimi začína ukazovať kaštieľ. Zastali pred vstupným opevnením, ktorého lemovali východné bastióny. Z tohto pohľadu pôsobil ako maketa s desiatkami okien na prvom, druhom a treťom poschodí. Prechádzali cez kamenný most, ktorý niekedy plnil úlohu jediného hlavného vchodu vtedajšieho stredovekého vodného hradu. Alan pozoroval Emu ako  s úžasom pozorovala kolosálnu barokovo – klasicistickú stavbu. Hoci skrývala svoj vzrušený pohľad za slnečnými okuliarmi, prezradil ju jej vzrušený hlas, ktorým vychrlila množstvo informácií. Spoločne so sprievodkyňou prechádzali Čínskou sálou so stenami pokrytými tapetami s maľovanými motívmi čínskej krajiny. Celá miestnosť bola zladená do zelenej farby. Po slávnostnom schodišti s technicky zaujímavou samonosnou konštrukciou Alan pomohol Eme po pôvodných točitých schodoch.

Po ukončení prehliadky sa obaja prechádzali po priľahlom priestrannom parku, ktorý obkolesuje kaštieľ z každej strany. Sadli si spoločne na lavičku. Ema si dychtivo prečítala aspoň pár strán z úvodu knihy o Márii Terézii, ktorú jej pri príchode kúpil Alan. Vedel, že Ema nikdy nikde bez knihy neodíde. Odložila knihu, hlavu si oprela o jeho plece, šťastne si povzdychla. Alan jej venoval jemný nebadaný bozk na vlasy.

Ema prijala jeho pozvanie. Odviezli sa jeho motorkou do Skalice na neskorý obed. Po ceste sa ho držala ako kliešť, no cítila sa nespútane, verila mu, išiel bezpečne. S vetrom cítila aj jeho úžasný parfém, ktorý celkovo podčiarkoval jeho osobnosť. Alan si objednal steak s grilovanou zeleninou, Ema tagliatelle s dubovou omáčkou. Ako dezert by si dala jeho, ale iba sa zasmiala v duchu nad touto svojou myšlienkou. Alan si dal zmrzlinový pohár. Mal rád sladké. Po výdatnom obede sa vydali pár kilometrov za hranice na Moravu. Chcel jej ukázať lány viníc s typickými vinnými pivničkami v oblasti Petrov – Plže.

Po príchode ju rovno zaviedol do vínnej pivničky spojenú s ochutnávkou vín. Ema si mohla dovoliť ochutnať svoje obľúbené víno Pálava. Uchvátili ju nízke, úzke, dlhé, bielo-modré domčeky, tzv. vínne sklípky, zasadené do zeme. Práve v jednej z nich pulzovala skvelá nálada, kde sa obidvaja nachádzali. Splynuli s cudzími ľuďmi. Ochutnávka bola spojená aj s ochutnávkou tamojších dobrôt.

Alan s Emou vyšli na čerstvý vzduch. Začalo liať. Hromy bili, krúpy sa odrážali od zeme. Cesta späť a na motorke nepripadala do úvahy. Majiteľ vínnej pivnice im ponúkol ubytovanie na jednu noc. Vôbec neprotestovali. Potmehúdsky sa na seba pozreli a usmiali. Alan už teda ako nešofér  mohol degustovať spolu s Emou miestne špeciality. Po chvíli ju vzal do tanca, spoločne sa zvŕtali. K záveru degustácie tesne pred polnocou si spoločne zatancovali spoločný „ploužák“. Ema sa k nemu privinula, chcela po dlhšej dobe zacítiť pevné mužské objatie, pevné ramená, pocit bezpečia. Uvedomila si, že ho miluje. Ani náznakom mu to nedala najavo, potichu trpela, obávajúc sa, že jej city nikdy nebude opätovať.

Presunuli sa do spoločnej izby. Ema nemala nič na prezlečenie. Mala na sebe iba to, v čom ju „uniesol“. Alan jej ponúkol svoje tričko aspoň na noc. Po sprche na presklenej terase pozorujúc búrku pri ich obľúbenom vínku sa rozprávali. Sedeli oproti sebe na drevenej lavičke. Obaja súčasne položili poháre na stôl. Ich tváre sa približovali čoraz bližšie k sebe. Obaja zacítili pery toho druhého. Ani jeden z nich sa neodsunul. Alan chytil Eminu tvár do svojich rúk, zapozeral sa jej do očí, úprimne povedal: „Od prvej chvíle Ťa milujem, čo som Ťa spoznal.“ Ema sa pousmiala, s jemným šibalským hláskom podotkla: „Ja Teba nie, zo začiatku si ma iba vytáčal“. Obaja sa rozrehotali. Alan: „Daj mi možnosť všetko napraviť.“ Ema zavrela oči. Alan si ju pravou rukou pritiahol k sebe, ľavou rukou ju chytil za vlasy a začal bozkávať. Romanticky, vášnivo, odhodlane. Dlho túžil po jej perách, bozkoch, blízkosti. Vyzdvihol jej nohy, položil na tie svoje, oboma rukami ju objal okolo pása, zahľadel sa do jej očí a znovu jej ticho pošepol do ucha: „Ľúbim Ťa.“ Ema sa nezmyselne opýtala: „Túžiš po mne? Vzrušujem Ťa?“ Bolo to prvé, čo jej v hlave napadlo v danú chvíľu. Alan odpovedal rozhodným hlasom: „Moc.“

Jemná hudba hrala zvonku, kde ešte ľudia žili tamojšou atmosférou. V izbe začali spolu tancovať.  Ema sa ocitla bez trička. Bola hanblivá. Pritisla sa pevnými prsiami k Alanovi, aby ju tak skoro ešte nevidel nahú. Vedela, že dnes sa tomu aj tak nevyhne. Alan si sadol na priestranné kreslo, Ema obkročmo na neho. Ich bozk splynul do jedného dlhého vášnivého bozku plného dotykov. Zacítila ako sa jej nežne dotýka pŕs. Ruky vystriedali jeho pery, jazyk, ktorý olizoval a sal jej bradavky, až kým úplne nestvrdli. Ema pociťovala jeho vzrušenie. Nedalo sa to prehliadnuť. Rukou „ho“ pevne chytila. Keď ucítila, ako je veľmi z nej hotový, ešte viac sa prestala kontrolovať. Ani nevie ako, zosunula sa z kresla a vzala si ho do pusy. Alan jej vzrušením hladil vlasy, hral sa s nimi, stonal vzrušením. Opäť si sadla na neho obkročmo, no zozadu. On si všimol, že mu Ema nedokáže odolať, a to ho posmelilo. Pomaly, celým telom sa na ňu zozadu pritlačil a začal bozkávať na krk. Bol to pomalý, vášnivý bozk, zacítila jeho horúce pery aj vlhký jazyk. Od rozkoše sa jej zatočila hlava a ticho  zavzdychla. Jeho ruky sa ocitli na jej drieku a rýchlymi a neomylnými pohybmi smerovali hore k prsiam. Začal ich hladkať, stláčať a masírovať, najprv nežne, potom čoraz nenásytnejšie. Zacítila, aký je už tvrdý.  Vzrušilo ju to ešte viac a po celom jej tele sa šírilo teplo a rozkoš. Ešte sa len začínal s ňou hrať a Ema už dávno bola vlhká a pripravená. Pomaly, ale nežne do nej vnikol. Oddávala sa mu celá už bez hanby, nakoľko jej dal najavo, že ju ozaj miluje. Ema sa takto nedokázala oddať a milovať bez lásky.

Po chvíli sa milovali na posteli. Ema ho obopínala stehnami. Nikdy sa na ňu nikto takto nepozeral s toľkou láskou ako on. Ovládala ich spoločná rozkoš, vášeň. Prvé prírazy boli iba pomalé, po chvíli prešli do vášnivého tempa. Obaja boli nezadržateľne vzrušení, vzdychali. Chytila ho za zadok, aby cítila rytmus prirážania, napätie, vlhkosť. To všetko sa v jej vnútri stupňovalo, až kým nedosiahla siahodlhé vyvrcholenie. Jemne jej zakryl ústa svojimi bozkami, aby cítil jej vyvrcholenie všade. Chcel počuť jej stonanie, vzdychy plné lásky. Jej orgazmus ho rozžhavil  na maximum. Opäť začal silnejšie prirážať. Zrazu ho z nej prudko vytiahol a pocítila jeho vyvrcholenie na svojich stehnách. V izbe zavládlo uvoľnené ticho... Obaja zaspali v objatí... Ráno sa zobudili a....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Advokát Pala: V slušnej krajine nemajú zmenky čo robiť

Radovan Pala navrhuje, aby štát obmedzil zmenky a nariadil ich register.


Už ste čítali?